utorok 2. apríla 2013

Typické prejavy v správaní u osôb s Aspergerovým syndrómom


Hneď v úvode chcem poukázať na to, že som laik, nie som ani špeciálny pedagóg ani psychológ a teda tento blog nemá v žiadnom prípade slúžiť na "online diagnostiku". Na základe osobných skúseností však viem, že na Slovensku je ešte stále len málo ľudí, ktorí o Aspergerovom syndróme (ďalej len AS) niečo vedia. Vo väčšine malých miest ani psychológovia nevedia dieťa (prípadne dospelého) s AS diagnostikovať. Ich záver je často taký, že dieťaťu nič nie je, prípadne stanovia diagnózu nesprávne (napr. ako ADHD alebo dokonca ako schizofréniu). Keďže sami odborníci majú s odhalením AS problém, ešte náročnejšie je to pre bežných učiteľov a rodičov, ktorí učia alebo vychovávajú dieťa, ktoré je trochu "iné" a na ktoré nie vždy platia tradičné výchovné metódy. A práve pre nich môžu byť články ako tento veľmi užitočné, pretože ich môžu nasmerovať k odborníkom, ktorí im poradia, ako s týmito mimoriadnymi deťmi s obrovským potenciálom pracovať.
Podklady pre tento blog som čerpala z kníh:
Hilde de Clerq - Mami, je to člověk, nebo zvíře?
Tony Attwood - Aspergerův syndrom
Ioan James - Aspergerův syndrom, mimořádní lidé - mimořádné výkony
Wendy Lawson - Život za sklem
Okrem toho vychádzam z informácií, ktoré odzneli na konferencii Nahliadnite do sveta autizmu a ktoré som si prečítala na viacerých slovenských a zahraničných stránkach venovaných AS.
AS je oveľa viac rozšírený ako klasický autizmus a aj keď je považovaný za najmiernejšiu formu autizmu, jeho dopad na život človeka až taký mierny nie je, zasahuje každú jeho oblasť. Práve preto je dôležité vedieť ho rozoznať a následne ľuďom s AS pomôcť najmä v rozvoji sociálnych zručností. Mnohí ľudia s AS hovoria, že diagnostika im veľmi pomohla v pochopení sveta a aj seba samého a že sa im uľavilo, keď zistili, prečo sú "iní".
Nie u každého človeka s AS musia byť viditeľné všetky symptómy, ktoré tu uvediem a u jednotlivých osôb sa môžu vyskytovať v rôznej intenzite. Pre väčšinu osôb s AS ale platí, že:
  • Je to človek priemerne alebo až nadpriemerne inteligentný, má výbornú pamäť a často i logiku. Mnohé deti s AS vedeli už pred nástupom do školy čítať, písať a počítať, alebo mali rozsiahle vedomosti z nejakej oblasti a pôsobili ako malí "profesori" s puntičkárskym a presným vyjadrovaním.
  • Má špecifický záujem (napr. dinosaury, vláčiky, obľúbený športovec alebo tím, TV seriál), ktorému dokáže venovať veľa času a veľa o ňom rozprávať.Tieto záujmy môžu byť aj krátkodobé, podstatné je, že im človek s AS v danom období venuje veľké množstvo času a snaží sa o "svojej téme" dozvedieť čo najviac.
  • Pri komunikácii s inými ľuďmi nemá záujem len tak si "pokecať", rád hovorí o faktoch, ktorým rozumie, vedie dlhé monológy (o svojich témach alebo o sebe, čo môže pôsobiť sebecky) a neuvedomuje si, že pri rozhovore je potrebné aj počúvať druhých.
  • Nedokáže zovšeobecňovať, nerozumie metaforám a vtipom. Mnohé veci chápe doslovne (preto sa deti s AS v škole stávajú vhodnou obeťou žartov). Alebo naopak považuje za smiešne veci, ktoré pre iných smiešne nie sú. Nemá rád nepresné formulácie ako napr. "o chvíľu". To čo iní ľudia chápu intuitívne, musí on pochopiť "vedecky" - na základe faktov a vytvorených algoritmov.
  • Má problém začleniť sa do rovesníckeho kolektívu (preto sa buď izoluje od ostatných, alebo sa snaží zapadnúť nevhodným spôsobom, napr. šaškovaním), rozumie si lepšie so staršími alebo mladšími ľuďmi.
  • Má problém s nadväzovaním očného kontaktu. Nikdy ich k očnému kontaktu netreba nútiť, oni vnímajú, len sa sústredia na svoje myšlienky a na to, čo hovoria, alebo počujú.
  • Pôsobí nevychovane, nie vždy vie, kedy má pozdraviť, poďakovať apod. Tu chcem zdôrazniť, že na vine nie je nevhodná výchova, ale myslenie v detailoch, o ktorom som písala minule. Rodičia ho totiž napr. naučia poďakovať za konkrétnu vec a dieťa s AS si nevie samo odvodiť ostatné situácie, v ktorých je vhodné ďakovať, ale sa ich musí naučiť.
  • Je taký úprimný, že to môže byť zraňujúce a považované za nezdvorilé (napr. rôzne poznámky týkajúce sa výzoru a nedostatkov iných).
  • Má rád svoj systém a stereotyp, napr. veci zoradené istým spôsobom, vždy tá istá cesta do školy apod. a hnevá ho, ak mu jeho "systém" niečo naruší. Môžu sa objavovať aj stereotypné pohyby (hojdanie, točenie, tlieskanie, mávanie rukami).
  • Je vyberavý v jedle, sú veci (alebo kombinácie jedál), ktoré v jedálnom lístku úplne odmieta a nerád skúša nové jedlá.
  • Často dokáže vonkajší svet úplne "vypnúť" a ocitnúť sa vo svojom vlastnom svete. Vtedy si rozpráva sám pre seba, spieva si, je zahĺbený do seba a môže sa stať, že napr. v škole pri písomke odovzdá prázdny papier, lebo zabudol, že sa píše písomka.
  • Je precitlivelý na niektoré zvuky (napr. hlasná hudba), svetlo, pachy a materiály (neznesie niektoré oblečenie).
  • Má problémy s jemnou motorikou (škaredo píše), je neobratný, má strnulé držanie tela, nie je dobrý v loptových a iných kolektívnych hrách. Takéto problémy sa objavujú asi u 50% osôb s AS.
  • Má nevýraznú mimiku, alebo je naopak jeho mimika nadmerná (každopádne ale neprimeraná situácii a zvláštne pôsobiaca).
  • Nemá rád fyzický kontakt s cudzími ľuďmi, alebo ho naopak využíva neprimerane často a v nevhodných situáciách.
  • Nedokáže si uvedomiť nebezpečenstvo (napr. na ceste alebo pri lezení do výšky).
  • Je perfekcionista, je na seba prísny a náročný, všetko chce urobiť, čo najlepšie.
  • Máva výbuchy hnevu (ak ho niečo rozruší, v novej situácii apod.), môže sa vyskytovať búchanie si hlavy o stenu (pri neúspechu) a agresia voči iným alebo depresívne nálady.
  • Môže mať problémy so spánkom. 
  • Je veľmi trpezlivý, lojálny, citlivý a ochotný pomôcť.
  • V dospelosti môže mať problém vytvoriť a udržať si funkčný vzťah (kvôli neschopnosti prejavovať city) a uprednostniť potreby svojich detí pred  svojimi vlastnými (niektorí ľudia s AS ani nemajú záujem o manželstvo a nechcú mať deti).
  • Dospelí ľudia s AS často pôsobia chaoticky, majú problém s plnením pracovných úloh (najmä s časovým rozvrhom) a s financiami, ale sú aj takí, ktorí sú naopak veľmi puntičkárski a systematickí.
  • Mnohí ľudia s AS sú úspešnými vedcami, programátormi, lekármi, právnikmi, učiteľmi alebo nájdu uplatnenie v pomáhajúcich profesiách.
V prípade záujmu si môžete pozrieť videá a informačné obrázky o AS tu a články ženy s AS o jej pocitoch a vnímaní sveta tu.
Odbornú pomoc a diagnostiku AS a iných porúch autistického spektra poskytuje napr. Andreas.
Osobne chcem poďakovať PaedDr. Renáte Póčovej a PhDr. Martine Grošaftovej zo Súkromnej spojenej školy v Nových Zámkoch, ktoré sú nielen výborné diagnostičky, ale najmä majú skutočný záujem pomáhať deťom s autizmom a ich rodičom.

nedeľa 10. marca 2013

Rozdiely medzi autistickým a neurotypickým myslením

8. a 9. marca som sa zúčastnila na konferencii "Nahliadnime do sveta autizmu", ktorú zorganizovalo občianske združenie F84 na Štrbskom Plese. Rozhodla som sa dať dohromady najzaujímavejšie myšlienky a názory, ktoré tam odzneli.
Tento článok chcem venovať problematike rozdielu medzi neurotypickým a autistickým vnímaním sveta. Pokúsim sa o interpretáciu toho, čo odznelo v prednáškach Hilde De Clerq a Thea Peetersa z Belgicka.
Obidvaja hneď v úvode zdôraznili, že autizmus NIE je choroba. Je to odlišné vnímanie sveta a odlišný spôsob spracovávania informácií. Keďže však ľudia s autizmom tvoria len približne 1% populácie, väčšinová (neurotypická) populácia považuje ich originálne myslenie za zvláštne a nie vždy ho dokáže prijať. Navyše sa ani o ich spôsob myslenia veľmi nezaujímame a vnímame len to, ako sa prejavuje navonok, vnímame teda len ich správanie. Podstata (myslenie) je pre nás skrytá. Hilde de Clerq to prirovnala k ľadovcu, z ktorého tiež vidíme len špičku.
Keďže ide o spôsob myslenia a nie o chorobný stav, je to niečo, čo bude osobu s autizmom sprevádzať po celý život (z autizmu sa nedá vyliečiť) a zároveň je táto "porucha" pervazívna, teda zasahuje všetky oblasti jej života (učenie, vzťahy, kariéru...). Je potrebné zdôrazniť, že každá osoba s autizmom je jedinečná (rovnako ako sú jedineční ľudia bez autizmu) a teda nenájdete dvoch rovnako uvažujúcich a konajúcich autistov.
Tak ako existujú neurotypickí ľudia s vysokým aj nízkym IQ aj ľudia s autizmom tvoria široké spektrum od tých s mentálnou retardáciou až po vysoko funkčných (a často veľmi úspešných) ľudí s Aspergerovým syndrómom. Theo Peeters znázornil túto skutočnosť pomocou takejto jednoduchej schémy:

Neurotypická populácia
Mentálna retardácia                                                          Vysoké IQ

Osoby s autizmom
Mentálna retardácia                          Vysoké IQ (Aspergerov syndróm)


Neurotypický človek uvažuje konceptuálne (vníma kontext, situáciu), zatiaľ čo osoba s autizmom uvažuje percepčne (toto uvažovanie je založené na vnímaní detailov). Znamená to, že ľudia s autizmom nie sú veľmi dobrí v zovšeobecňovaní pojmov. Pani Hilde to vysvetlila pomocou obrázkov s pohármi:

Ak väčšine detí ukážete pohár z prvého obrázku, intuitívne budú vedieť, že aj všetky predmety na druhom obrázku sú poháre, pretože slúžia na tú istú vec. Dieťa s autizmom však takto zovšeobecniť nedokáže a slovo "pohár" má spojené len s jedným konkrétnym pohárom a až postupne si svoju "kartotéku" v mozgu zapĺňa obrazmi ostatných predmetov spadajúcich do kategórie pohár. Kým k tomu ale dôjde, môže sa stať, že si pre ostatné druhy pohárov vytvorí vlastné pomenovania.
Ľudia s autizmom sú zameraní na detail a tento ich "detailizmus" im spôsobuje problémy už od skorého detstva. Deti na celom svete počúvajú od svojich rodičov rozprávku O červenej čiapočke. Dieťa s poruchou autistického spektra sa ale neuspokojí s informáciou o lese, vlkovi, horárovi apod. Chce detaily, chce vedieť, koľko kilometrov musela Čiapočka prejsť cestou k babičke, čo mala v košíku apod. Bez týchto detailov si dej rozprávky predstaviť nevie a nerozumie jej. Výborne to vystihuje nasledujúce video s "autistickou" verziou klasickej rozprávky:
Myslenie v detailoch má na svedomí aj odlišný spôsob hry detí s autizmom. To pani De Clerq vysvetlila pomocou obrázkov s vláčikmi:


Dieťa s autizmom sa naučí, že vec na prvom obrázku je vlak. Potom dostane hračku z druhého obrázku. Jeho zmysel pre detail mu ale nedovolí uvedomiť si, že aj to je vlak, keďže vyzerá celkom odlišne. Je teda prirodzené, že si vláčik poobzerá, ale nemôžeme čakať, že sa s ním bude hrať ako neurotypické dieťa a napodobňovať zvuk šš-šš a jazdu vlaku.
Prirodzene ešte problematickejšie je pre ľudí s autizmom pochopiť a zatriediť mimiku a gestá. Je pre nich náročné rozlíšiť, kedy úsmev znamená povzbudenie, kedy iróniu, pohŕdanie alebo láskavosť. A už vôbec nemôžeme čakať, že dokážu vycítitť náladu a pocity iného človeka. Preto sa mnoho ľudí mylne domnieva, že ľudia s autizmom nemajú a neprežívajú emócie. Opak je pravdou. Väčšinou sú to veľmi citliví ľudia, ktorí veľmi ľúbia svojich najbližších. Ibaže nedokážu všetky city a pocity správne pomenovať a prejaviť vhodným (z pohľadu neurotypickej väčšiny) spôsobom.
Predstavte si, že by ste sa ocitli v cudzej krajine, prípadne planéte bez toho, aby ste rozumeli jej jazyku, zvykom, zaužívaným gestám a symbolom. Neboli by ste z toho nervózni? Nemali by ste niekedy kvôli tej obrovskej frustrácii chuť do niečoho (niekoho) buchnúť? Nesnažili by ste sa vyhýbať "domorodcom", ktorým nerozumiete?
V úvode som napísala, že autizmus nie je choroba. Stáva sa ale, že sa k nemu pridružia psychické problémy práve kvôli nepochopeniu a často aj zosmiešňovaniu a nenávisti väčšinovej populácie. Má väčšina právo rozhodovať, aký typ myslenia je správny? Čo ak by to bolo naopak a 99% ľudí by malo autizmus a Vy by ste pattrili do 1-percentnej neurotypickej menšiny?
V závere svojej prednášky pán Peeters povedal, že psychológ Tony Attwood často po diagnostike vysloví vetu "Blahoželám Vám, máte Aspergerov syndróm." Na jednej strane je pravda, že ocitnúť sa v spoločnosti ľudí ako Einstein, Michelangelo, Mozart, Jane Austen, Bill Gates či Woody Allen je veľká česť, na druhej strane verejnosť je plná predsudkov a stereotypov (negatívnych) vo vnímaní osôb s autizmom. Napriek tomu, že ako T. Peeters zveličene povedal "bez ľudí s Aspergerovým syndrómom by ľudstvo doteraz sedelo okolo ohňa pred jaskyňou."

 Ak Vás problematika rozdielneho myslenia osôb s autizmom zaujala, odporúčam knihu od Hilde De Clerq - Mami, je to člověk, nebo zvíře?, ktorú napísala na základe skúseností získaných pri výchove syna s autizmom. Túto knihu dostali všetci účastníci konferencie ako darček od OZ F84.